atraktart.sk
Združenie pre aktuálne umenie a kultúru

TUNEL (2004-05)

No ale kde je to město?
Honza

TUNEL je zvukové stretnutie miest existujúcich vo vnútri ľudí
TUNEL je žijúcim záznamom, migruje médiami a mutuje.
TUNEL TEXT – prepis úryvkov rozhovorov sa objavil v časopise 3/4 č. 17
TUNEL FILM – štyria experimentujúci filmári zo Slovenska, Čiech a Maďarska dali v súlade s vlastnými urbánymi pocitmi nahrávke audiovizuálnu tvár
TUNEL SONG – texty sa po prvýkrát zverejňujú v zborníku – Revue pro dokumentární film DO 3/2005 (s. 335-337).

25. októbra 2004 sa začala reťazová reakcia akcií pod pracovným názvom TUNEL. Spustil ju happening TUNEL SOUND v uliciach Bratislavy, ktorý na okamih naplnil turistické trasy novými obsahmi. Projekt TUNEL sa začal “vo zvuku” ako stretnutie miest existujúcich vo vnútri ľudí a prerástol do nových metamorfóz. Je žijúcim záznamom, migruje médiami a mutuje z tunel sound na tunel text, tunel film, tunel song. Vo svojich reinkarnáciách rieši život na urbánny spôsob. Sám reba prekrýva rôznymi illegal výlepmi významových vrstiev od psychológie pocitu, performance, experimentu až po estetiku trápnosti.

Nápad bol už dávno v hlave jednej z členiek tvorivej skupiny TRILETY – hravého zoskupenia slovenských sestier v triku. Zdalo sa jej prirodzené zaznamenať to, čo občas zažíva. Obrazovo silné autentické nebanálne dialógy z kaviarní, parkov, ulíc o parkoch, uliciach, budovách, ľuďoch a mestách, ktoré “tu a teraz” tvoria. Svoj názov si Trilety tak trochu ukradli z auta zametajúceho ulice (náhle vnuknutie prišlo na zastávke trolejbusu č. 202 okolo polnoci), čím vyjadrili svoj mission statement. Urobiť niečo užitočné pre obyvateľov miest a v ďalšom leveli urobiť niečo pre svet. Či vo svojom postoji skrývajú i tichý protest proti stereotypnému vnímaniu dvojice žena – poriadok, zatiaľ verejne nevysvetlili.

TUNEL SOUND
Tunel sound vznikol ako neformálna oral history na tému pocitového prežívania mesta. Východisko bolo veľmi osobné, skúsenosť z migrácie z mesta do mesta, snaha o vytvorenie nového vzťahu k uličkám, kde sa pod nohami nájdu nielen imaginárne bariéry. Z niekoľkých hodín voľných rozhovorov prevažne s priateľmi a ich priateľmi, obdarenými veľkou dávkou senzitívnosti voči vplyvom postmoderného sveta, vystrihli Trilety tie najzaujímavejšie pasáže a za asistencie noizera Martina Vysokého ich zmixovali s autentickými ruchmi Bratislavy do dvadsaťminútovej nahrávky TUNEL SOUND. Presne toľko trvá, kým prejde turistický vláčik centrom Bratislavy a z reproduktora zaznie celkom instantný profil mesta. TRILETY tento zvukový záznam jednoducho vymenili za svoju vlastnú nahrávku.

TUNEL TEXT
V redakcii časopisu pre akcelerované vnímaniu 3/4 zaujal projekt Tunel svojím naliehavým tematizovaním mesta a domova, ktoré zapadlo do čísla 17, s leitmotívom “Home is where my heart disk is”.

TUNEL FILM
Zvukový záznam provokoval TRILETY k audiovizuálnemu pokračovaniu. “Expres v tuneli” je experimentálna filmová jazda mestom, ktorej sa zúčastnili mladí tvorcovia zo Slovenska, Čiech a Maďarska, filmári Milan Balog (SK), Tomáš Doruška (CZ), Gyula Nemes (HU) a videoartista Radim Labuda (SK). Režiséri, ktorí sa vo svojom štýle pohybovali od réžie hraného filmu, cez experiment, dokument, mystifikáciu až po abstrakciu. Zvukový záznam aj textový prepis, ktorý im bol k dispozícii, mohli zrecyklovať, inšpirovať sa ním, či, podobne ako rozprávajúci, vyjadriž vlastné prežívanie mesta. Spoločné pásmo krátkych experimentálnych filmov zjednocovalo mesto ako kontaktný a komunikačný bod, v ktorom dnešná generácia vyrástla a ktorému rozumie osobito, originálne a po svojom.

TUNEL SONG
Niektoré texty zhudobnila istá mestská hudobná skupina, ktorý sa chystala aj na dielňu na festivale dokumentárnych filmov v Jihlave.


No ale kde je to město?
To je tam, kde si ho podle mého názoru uděláš.
Honza

————————

EXPRES V TUNELI
Projekt TUNEL sa začal „vo zvuku“ ako stretnutie miest existujúcich vo vnútri ľudí a dnes má už niekoľko metamorfóz. Zvukový záznam spontánne provokoval k audiovizuálnemu pokračovaniu a tak vznikol EXPRES V TUNELI. Oslovení mladí tvorcovia dostali k dispozícii zvukový záznam, mohli ho voľne zrecyklovať, inšpirovať sa ním, či podobne ako rozprávajúci na nahrávkach, vyjadriť vlastné pocity a prežívanie mesta. Výsledky tohto audiovizuálneho pokusu boli premiérovo uvedené v A4 – nultom priestore 19.10.2005 za účasti autorov.

Viac o autoroch:

Gyula Nemes
- mladý experimentálny maďarský filmár, absolvent FAMU na katedre réžie v Prahe, pracuje s klasickým filmovým materiálom 16mm, ktorý spracúva do poetickej vizuálnej koláže, výber z filmografie: Papoušek, Hráz pomíjivosti

Tomáš Doruška
- absolvent strihu na FAMU v Prahe, mladý český režisér a strihač, pôsobiaci vo sfére hraného, dokumentárneho aj experimentálneho filmu, momentálne pôsobí ako pedagóg na Filmovej škole v Zlíne a pracuje na svojom debutovom hranom filme, výber z filmografie: Radhošť, R´Utobös, Dobré srdce, Malý Janek

Radim Labuda
- abslovent Fakulty architektúry STU v Bratislave a Akadémie umení v Prahe, Atelér nových médií, videoartista a výtvarník, toho roku nominovaný na cenu Oskara Čepana. Okrem referencií na klasický videoart sa hlási aj k estetike ovplyvnenej VJ-ingom a hudobnými klipmi, predstaví svoju metódu „video concrete“ analogicky inšpirovanú hudobnou noisovou scénou

Zdeno Hlinka
- vizuálny experimentátor z Bratislavy, ktorý si vytvára vlastný originálny softwér a pracuje s novými technológiami, jeho interaktívne life projekcie boli prezentované na festivaloch ako Ars Electronica v Linzi, k vlastnej orginálnej tvorbe sa dostal prostredníctvom demo scény a VJingu

Podpora: MKSR, Komunitná nadácia Bratislava, ČSOB. Poďakovanie: BTS Airport Braislava